Pohľad vedy na vysokú citlivosť: 5 otázok a odpovedí

Bude sa moja vysoká citlivosť s vekom prehlbovať alebo slabnúť? Som ako vysoko citlivá osoba náchylnejší/ia na syndróm vyhorenia? A ako zvládajú vysoko citliví ľudia rodičovstvo? Ak hľadáte odpovede na tieto a podobné otázky z pohľadu vedy, ste na správnom mieste.

Bude sa moja vysoká citlivosť s vekom prehlbovať alebo slabnúť?

Túto otázku si v roku 2018 položil tím japonských vedcov, ktorí sa vo svojom výskume zamerali na vzťah hypersenzitivity a veku.

Štúdie sa zúčastnilo 1983 Japoncov (z toho 1087 mužov) vo veku 20 až 69 rokov. Všetci účastníci vyplnili dotazník, ktorý obsahoval niekoľko všeobecných otázok s cieľom zistiť ich osobné údaje ako pohlavie či vek a japonskú verziu testu na zistenie vysokej citlivosti podľa E. Aronovej (českú verziu testu vysokej citlivosti nájdete tu). Otázky v tomto teste skúmajú tri aspekty vysokej citlivosti:

  • nízky prah zmyslového vnímania – Intenzívne vnemy ako hluk alebo chaotické udalosti ma obťažujú. Ostré svetlo, výrazné pachy, drsné tkaniny, húkanie sirén a podobne ma rýchlo zahltia.
  • náchylnosť na rozrušenie – Nemám rád/rada, keď sa deje veľa vecí naraz. Ovplyvňujú ma nálady iných ľudí. Snažím sa vyhýbať násilným filmom.
  • estetickú citlivosť – Hlboko na mňa pôsobí výtvarné umenie alebo hudba. Vychutnávam si príjemné vône, chute, zvuky a umelecké diela.

A na čo prišli? Zatiaľ čo prvé dva aspekty vašej vysokej citlivosti budú s vekom slabnúť (vašimi zmyslami budete vnímať čoraz menej a len tak ľahko vás niečo nezasiahne) vaša estetická citlivosť bude rásť. Ak sa chcete dozvedieť viac, celú štúdiu nájdete tu.

Relationship between sensory-processing sensitivity and age in a large cross-sectional Japanese sample. Ueno et al. Heliyon. October 3, 2019.

Som ako vysoko citlivá osoba náchylnejší/ia na syndróm vyhorenia?

Burnout (alebo syndróm vyhorenia) je pschologická reakcia na dlhodobý stres, ktorý jedinec zažíva v súvislosti so svojou prácou. Vedci sa jeho výskumom zaoberajú už celé desaťročia, no ich snahy sa zintenzívnili najmä v posledných rokoch. Burnout totiž postihuje čoraz viac ľudí a pandémia koronavírusu, ako aj prevládajúce trendy vo svete práce situáciu nezlepšujú.

Photo by Hayley Murray on Unsplash

To, nakoľko sú vysoko citliví ľudia náchylní na syndróm vyhorenia, sa podujali v roku 2021 preskúmať dve poľské vedkyne. Čo zistili? Medzi vysokou citlivosťou a syndrómom vyhorenia skutočne existuje súvis. Povedať však, že vysoko citliví ľudia sú náchylnejší na burnout, by znamenalo povedať len polovicu pravdy.

Prečo? Pamätáte si ešte na štyri kognitívne špecifiká vysoko citlivých ľudí, ktoré identifikovala E. Aronová? Boli nimi hĺbka, s akou HSP spracovávajú informácie, zvýšená miera empatie a emocionálnej reaktivity, náchylnosť voči zahlteniu a vyššia citlivosť na jemné podnety. Krystyna Golonka a Bożena Gulla svojím výskumom 516 zamestnancov zistili, že zatiaľ čo emocionálna reaktivita prispieva k tomu, že vysoko citliví ľudia prežívajú negatívne prejavy burnoutu intenzívnejšie, naša citlivosť na jemné podnety nás naopak pred vyčerpaním chráni.

Ako si možno takýto záver vysvetliť? Samy autorky výskumnej štúdie sa nad týmto výsledok zamýšľali a dospeli k záveru, že schopnosť vysoko citlivých ľudí vnímať a analyzovať jemné podnety nám umožňuje lepšie pochopiť vlastnú situáciu a prijímať lepšie rozhodnutia.

Má zmysel chodiť k psychológovi, ak som vysoko citlivá osoba?

Psychoterapia je všeobecne uznávaná metóda liečby psychických problémov. Aj napriek tomu však niektorým pacientom neprinesie vytúženú úľavu. Štúdie odhadujú, že očakávaný výsledok sa nedostaví v 15 až 45 % prípadov. Prečo je to tak?

Photo by Jeremy Perkins on Unsplash

To, ako zareagujeme na psychoterapiu, závisí od množstva faktorov. Úlohu zohráva okrem iného náš vek, pohlavie aj miera podpory, ktorej sa nám dostáva od nášho okolia. V posledných rokoch sa objavil celý rad empirických štúdií naznačujúcich, že medzi tieto faktory patria aj vrodené charakterové črty ako napríklad hypersenzitivita.

O sumarizáciu týchto štúdií s prihliadnutím na vysokú citlivosť sa v roku 2017 pokúsil trojčlenný vedecký tím. Záver ich práce je jednoznačný: nielenže majú vysoko citliví ľudia z psychoterapie väčší úžitok ako zvyšok populácie, ale jej efekt je aj dlhodobejší.

To je výborná správa, čo poviete? 🎉 Ak sa chcete dozvedieť viac, prečítajte si celú výskumnú štúdiu.

Postihuje selektívny mutizmus vysoko citlivé deti častejšie?

Selektívny mutizmus je porucha postihujúca asi 1 % detí. Prejavuje sa tak, že dieťa nehovorí v určitých situáciách, v ktorých sa očakáva, že niečo povie, aj keď jeho schopnosť reči ako taká nie je narušená. Takéto deti častokrát hovoria pomerne normálne s rodinou, priateľmi a ďalšími ľuďmi, ktorým dôverujú. Ďalšie symptómy okrem absencie reči zahŕňajú:

  • absenciu gestiky a mimiky
  • strnulú pózu bez pohybu
  • vyhýbanie sa očnému kontaktu
Photo by Bonnie Kittle on Unsplash

Viacero štúdií preukázalo súvis medzi selektívnym mutizmom a úzkosťou, aj keď presný vzťah sa ešte nepodarilo stanoviť a nedá sa povedať, že jedno je príčinou druhého. Autori výskumnej štúdie z roku 2021 o súvislosti selektívneho mutizmu a vysokej citlivosti vychádzajú z predpokladu, že selektívny mutizmus je reakcia organizmu na situáciu, ktorú jedinec podvedome vyhodnotí ako nebezpečnú.

Skúmaných bolo 28 detí a adolescentov vo veku 7 až 18 rokov so selektívnym mutizmom z Nemecka a Švajčiarska. Vedecký tím pritom porovnával zastúpenie vysoko citlivých detí v tejto skupine a kontrolnej skupine. Záver ich výskumu je jednoznačný: selektívny mutizmus postihuje vysoko citlivé deti oveľa častejšie než bežné deti.

Toto zistenie je dôležité najmä pre rodičov vysoko citlivých detí, ktoré javia známky selektívneho mutizmu, no táto porucha im zatiaľ nebola diagnostikovaná.

Sú vysoko ciltiví ľudia dobrí rodičia?

V posledných rokoch pribúda čoraz viac štúdií, ktoré preukazujú pozitívny vplyv priateľskej a demokratickej výchovy na vývoj dieťaťa. Paralelne k tomu sa objavuje aj množstvo výskumných prác, ktoré poukazujú na súvis medzi štýlom výchovy a citovou väzbou rodičov. Či existuje podobný súvis aj medzi štýlom výchovy a vysokou citlivosťou rodičov sme však až donedávna nevedeli. Jednou z prác, ktorá sa pokúsila zmeniť to, je výskumná štúdia štyroch austrálskych vedkýň z roku 2019.

Photo by Marisa Howenstine on Unsplash

Predmetom výskumu bolo 155 rodičov detí vo veku 4 až 12 rokov. Na zistenie miery vysokej citlivosti u rodičov použili anglickú verziu testu vysokej citlivosti podľa E. Aronovej (český test vysokej citlivosti nájdete tu). A na čo vlastne prišli? Záver ich výskumu vás pravdepodobne nepoteší.

Ukázalo sa totiž, že vysoko citliví rodičia inklinujú k autoritatívnemu a permisívnemu štýlu výchovy. Prečo je to tak? Nad touto otázkou sa zamýšľali aj samy autorky a dospeli k záveru, že vysoko citliví rodičia sa pri výchove snažia vyhnúť zahlteniu primárne dvoma spôsobmi:

  • buď sa snažia mieru stimulácie vo svojom okolí regulovať prostredníctvom presadzovania disciplíny a prísnejšej výchovy (autoritatívny štýl)
  • alebo sa utiahnu do úzadia a veciam nechávajú voľný priebeh (permisívny štýl výchovy)

Obdobné stratégie u vysoko citlivých matiek pozoroval aj tím amerických vedkýň, ktorých výskumná štúdia vyšla ešte v roku 2012.

 4

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *